Jednotlivé zložky LKVB6
Za možno zvláštny názov prípravok vďačí práve svojim
štyrom zložkám:
L - lecitín
K - kelp
V - vinegar extrakt (alebo extrakt z jablčného octu)
B6 - pyridoxín (vitamín B6)
Ide o látky prírodného pôvodu. Pri nákupe sa dbá na čo
najkvalitnejšie zdroje a čerstvosť. Nič sa nenakupuje do zásoby a
všetky zložky sa ihneď spracujú do finálnej fázy prípravku. Aj
napriek
týmto faktom nie je možné výsledný účinok LKVB6 pripisovať
len kvalite
surovín. Ide o technologické tajomstvo. V nasledujúcich riadkoch
si môžete prečítať o vlastnostiach jednotlivých zložiek LKVB6 na
ľudský organizmus.
Lecitín
Lecitín
bol objavený v roku 1850 francúzskym vedcom Maurice Gobleyem.
Pri štúdiu vaječného žĺtku sa mu podarilo izolovať mastnú látku,
ktorá bola schopná emulgovať olej a vodu. Tato nová látka bola
nazvaná lecitín, z gréckeho slova "lekithos", čo znamená
žĺtok.
Dnes už sa lecitín nezískava z vaječných žĺtkov, hoci ten
obsahuje 8-10 % lecitínu. Väčšina je vyrábaná zo sójových bôbov,
ktoré ich obsahujú 0,3 - 0,6% a sú omnoho lacnejšie ako vajce.
Lecitín má široké uplatnenie ako emulgátor, a to nielen v potrave či
vinárstve, pridáva sa aj do čokolády, margarínu, náterových hmôt a
kozmetiky.
Potrava pre mozog
Lecitín je vosková látka, ktorá sa riadi do skupiny tukov, nazývaných fosfolipidy či
fosfatídy. Je to zmes fosfolipidov, kyseliny
fosforečnej, dvoch B-vitamínov (cholínu a inozitolu) a aminokyseliny
metatiónu. Lecitín sa nachádza vo všetkých telesných bunkách, vrátane
buniek mozgových a nervových a zúčastňuje sa rôznych životne dôležitých
pochodov. Pomáha pri transporte tukov v tele a pri mobilizácii a
disperzii nezdravých tukových a cholesterolových usadenín. Spolu s
cholesterolom je nevyhnutný na tvorbu žlče. V podstate je to taká dôležitá látka, že je bez prestávky produkovaná
pečeňou, podobne ako
cholesterol. 73% objemu tukov v pečeni a 30% sušiny v mozgu je
lecitín.
Kelp - morská riasa z rodu Laminariaceae
Je to zvláštny druh morských
rias, ktoré sa zbierajú z mora z lodí
pomocou veľkých hákov. Vrcholky rias sú odsekávané špeciálnymi nožmi,
zvyšok je potom posekaný, vyčistený, pomletý a usušený na prášok či
lisovaný do tabliet. Nie je potrebné to variť, takže väčšina živín sa
dostane až do konečného produktu. Kelp obsahuje množstvo minerálov a
stopových prvkov, hlavne jódu, ktorý často chýba v
poľnohospodárskych pôdach.
V čerstvom stavu obsahuje kelp okolo 100.000 mikrogramov jódu na
445gramov váhy, zatiaľ čo v sušenom stave je to asi 10x viac. Pokiaľ je
prášok z kelpu používaný ako korenie, dodáva 10x viac jódu ako jodidovaná
soľ. Jód normalizuje vylučovanie tyroidu. Ak je jódu
v strave nedostatok, spomalí sa činnosť štítnej žľazy, a to môže
viest k celému radu porúch. Ak je vaša štítna žľaza málo aktívna,
môžu vás trápiť problémy, ako suchá koža, náchylnosť k nádcham,
suché a lámavé vlasy, únavnosť, pomaly rastúce nechty a veľa ďalších.
Kelp dodáva štítnej žľaze jód a tým zrýchľuje metabolizmus,
čo má kladný vplyv na premenu potravy na energiu. Tím sa zároveň
zvýši telesná teplota a dochádza k ubúdaniu váhy.
Ľudia, ktorým je často
zima, alebo ti, ktorí sú citliví na studené počasie, sa môžu cítiť
lepšie, ak budú svoju stravu doplňovať kelpom.
Kelp môže nahradiť či doplniť jodidovanú soľ pri liečbe a prevencii
strumy, čo je zväčšenie štítnej žľazy v dôsledku nedostatku jódu v
potrave. V niektorých oblastiach bola dokonca jodidovaná soľ
nedostatočnou prevenciou tohto ochorenia, ak nebola doplnená kelpom.
Riasy z rodu Laminariaceae sú jediné z množstva rôznych druhov, ktoré
obsahujú jód.
Zloženie kelpu
Podobne ako ostatné rastliny, kelp obsahuje uhľohydráty ( cukry a
škroby). Cukor v ňom obsiahnutý sa nazýva manitol, nie je príliš sladký,
má mierne preháňavé účinky a hlavne nezvyšuje hladinu cukru v krvi.
Je preto vynikajúci pre diabetikov. Kelp obsahuje ďalej menšie množstvo
vitamínov A, B, a C, bielkovín a tukov. Je zaujímavé, že čerstvý kelp bol
svojho času zdrojom vitamínu C pre členov niektorých eskimáckych kmeňov.
Zároveň im však dodával aj všetky minerály a stopové prvky z
oceánu.
Jablčný ocot
Pravý ocot z jablčnej šťavy je vyrábaný kvasením šťavy z celých,
čerstvých jabĺk. Za svoje blahodarné účinky vďačí vysokému obsahu
minerálov, obsiahnutých v jablkách. Je považovaný za liek aj prísadu do
jedla a ako taký je používaný liečiteľmi aj kuchármi.
Aktívnou zložkou jablčného octu je vlastne kombinácia minerálov,
organickej hmoty a kyseliny octovej, ktorá mu dodáva charakteristickú vôňu a chuť. Jablčný ocot obsahuje priemerne 5% kyseliny, je bohatý
na minerály a má nízky obsah prírodného cukru a vitamínov. Obsahuje
neobvykle veľa draslíka, vápnika, fosforu, sodíka a stopových prvkov.
Podľa Dr. D.C. Jarvise z Vermontu, je schopnosť jablčného octu
spájať draslík s ostatnými prvkami to, čo mu dáva vlastnosti
všestranného lieku.
Blahodarné účinky jablčného octu
Pozorovanie a prípady zaznamenané Dr. Jarvisem a britským lekárom a
autorom Maurice Hanssenem, ukazujú rôzne blahodarné účinky
jablčného octu. Má zvieravé účinky, ktoré pomáhajú zastaviť hnačky,
zvyšuje okysličovanie krvi, zlepšuje metabolizmus, posilňuje trávenie,
zabraňuje kazeniu zubov, pôsobí ako dezinfekcia proti črevným
parazitom a zvyšuje zrážanlivosť krvi. Môže byť tiež používaný ľuďmi,
ktorým chýba žalúdočná kyselina, k zlepšeniu trávenia. V týchto
prípadoch sa odporúčajú 1-2 lyžičky jablčného octu v sklenici vody
pred hlavnými jedlami.
Nie je to liek, takže je možné ho používať spolu s ostatnými liečivami.
Je vhodný pre diabetikov a pre tých, ktorí musia dbať na obmedzený prísun
sodíka. Je vhodný pre deti aj pre starších ľudí.
V knihe ,,Ocot z jablčnej šťavy" Cyril Scott popisuje jeho "zázračné"
účinky na množstvo porúch, avšak nakoniec upozorňuje svojich
čitateľov, že to
nie je všeliek. Zdôrazňuje, že jablčný ocot len upravuje biologické
pochody, a tým pomáha predchádzať alebo aj liečiť také poruchy, ako
je obezita, nadmerné menštruačné krvácanie, infekcie uší, nosa a
krku, alergie, otoky žíl a poruchy krvného obehu. Účinky jablčného
octu na niektoré tieto problémy si zaslúžia väčšiu pozornosť.
Vitamín B6 - pyridoxín
Ďalšou
zložkou prípravku LKVB6 je vitamín B6, ináč aj
pyridoxín.
Vitamín B6 má v tele veľa metabolických úloh. Jednou z nich je
uvoľňovanie glykogénu z pečene, akonáhle svaly potrebujú energiu.
Mení kyselinu linolovú na kyselinu arachidonovú (aktívnejšia
mastná kyselina), a tým pomáha kontrole
obezity.
Pomáha pri metabolizme a premene proteínov a pri udržaní rovnováhy sodíka a
draslíka, čím reguluje telesné tekutiny, vyváženosť kyselín a zásad,
a funkciu nervov a svalov. Pomáha pri tvorbe protilátok, nukleových
kyselín a červených krviniek. Spolu s magnéziom zabraňuje tvorbe solí
kyseliny šťaveľovej, ktoré sú predchodcami ľadvinových kameňov.
Vitamín B6 nie je v tele uchovávaný a jeho nedostatok je
veľmi rozšírený, hlavne medzi ľuďmi, ktorí držia redukčné diéty a často
hladujú. Je ničený pasterizovaním mlieka, čiastočne varením a
väčšina z neho
je zničená pri rafinácii múky. Medzi jeho najväčších nepriateľov
patria
antikoncepčné pilulky. Každá žena, ktorá ich užíva, by mala brať
zvýšené dávky vitamínu B6. Je taktiež považovaný za látku,
ktorá
zvyšuje hladinu dopamínu v mozgu. Tato látka predchádza vzniku stresu
a motorickým poruchám podobného druhu, ktoré sprevádzajú Parkinsonovu
chorobu. Hlavnými zdroji vitamínu B6 sú chudé mäso,
hydina, ryby, vajcia,
celozrnný chlieb a obilniny, orechy, banány, kvasnice, sójové bôby.
Kedy je pyridoxín užitočný
Pre svoje vlastnosti, ktoré napomáhajú metabolizmu, je vitamín B6
užitočný pri redukčných diétach. Zabraňuje tvrdnutí ciev, čo je
jedna z hlavných príčin infarktu. Podporuje uvoľňovanie histamínu, a
tím je užitočný pre ty, ktorí trpí alergiami, zabraňuje vzniku
nevoľnosti počas tehotenstva, zabraňuje tehotenským kŕčom, zvlášť ak
sa podáva v kombinácii zo zinkom, predchádza niektorým druhom
anémií, vysušuje mastnou pleť a obmedzuje tvorbu lupín. |